Škoda, že sme sa vtedy s nimi nesfotili, ale tak čo nie je ešte môže byť. Túlali sme sa uličkami starého TaiPei, videli svätine a nejakú prípravu na ceremóniu ale nedozvedeli sme sa presne o čo išlo. Videli sme aj obchody na uliciach s hocičím, či umývadlo, či motorkársku prilbu, či vtáčika, všetko kúpiš na ulici.
Navštívili sme aj obrovský budhistický chrám (Longshan Temple), prešli botanickou záhradou a dostali sa k veľkému námestiu kde bol obrovský pamätník, národné divadlo a koncertná hala. Tam (Chiang Kai-Shek Memorial Hall) sme nasadli na metro a odviezli sa do Xiangshan odkiaľ sme stúpali pešo na kopec s krásnym menom- Slonia hora. Z hory je vidieť krásne celé Taipei a aj keď sme mali v úmysle byť na vyhliadke keď sa všetko rozsvieti, nevydržali sme a zliezli dole okolo piatej. Dobre sme urobili, lebo len čo sme zišli dole (pospevujúc si Mc Erika s Barbarou) riadne sa rozpršalo. Ešte sme sa poponáhľali k niekedy najvyššiemu mrakodrapu 101 (a keď sme už tam, tak sme sa pozreli aj dnu J). Mrakodrap 101 bol postavený v r.2004 a do 2009 bol najvyššou stavbou sveta. Stavba je to veľkolepá, zvlášť keď si uvedomíte, že okolité stavby sú v podstate nízke max. 20 podlažné budovy.
Na stanicu sme prišli práve včas, vybrali sme si batohy z úschovne. Ešte sa nás útli pracovníci úschovne spýtali či nie sme náhodou Nemky …J naše batohy boli pre nich iste priťažké na premiestnenie od stola ďalej (stáli na mieste kde sme ich ráno položili celý deň). Taiwanci majú VŠETKO označené aj to kde presne zastaví vlak s vagónom číslo 4, my sme to nevedeli a stáli pri 8. Ale pobehli sme a stihli sme ho! Vo vlaku to bolo tragikomické, plný vlak jemných ázijcov a my dve sa pretláčame uličkou až dôjdeme na miesto odkiaľ sa nevieme pohnúť, naše miesta už vidíme ale batohy nás brzdia. Ľudia stoja husto a do toho sa privalí nejaká teta s vozíčkom a dala to, pretlačila sa nie len cez tých ľudí pred nami ale aj okolo nás! Takže inšpirovaná tetou sa pretláčam a vyhadzujem ľudí z našich miest. Ale kde je Iveta?! Po chvíľke dohovárania, že by sa mala posunúť (lebo ako by vyšla z vlaku) sa ku mne predrala....Hurá!
Cid nás čakal na dohodnutej stanici, zobrali sme taxi a šli k nemu. Cestou sa Cid rozprával s taxikárom, ktorý kde tu na nás prehovoril nemecky. (Bol to taký ponemčený deň J ) Zastavil pred vchodom do nejakého medzinárodného hotela, omyl to je bytový komplex kde budeme bývať?! Juchuuu! Na recepcii sme pozdravili vrátnika a nasledovali usmievavého Taiwanca. V byte nás čakala už Cidova mamka, malá neter a tri mačky. Vlastná izba, paráda! Myslelli sme, že ho presvedčíme aby s nami išiel na nočný market nasledujúci večer ale on mal plán tam ísť teraz. Takže rýchla sprcha a vychádzame z „hotela“ kde nás už čaká BMV s Petrom- Cidovým kamošom, ktorý s nami išiel na miestny nočný market.
V aute sme si my dve zhrnuli situáciu: ideme ochutnávať taiwanské špeciality Češka a Slovenka, ktoré sa poznajú 4 dni v aute s dvoma Taiwancami, nevieme poriadne kam, veci máme uňho doma a o pár dní budeme na Novom Zélande...že čože?!
Svrčky som stále neochutnala ale za to som ochutnala slepačie nožičky, slimáka a nejaké plnené knedlíčky- tie boli najlepšie z tamojšieho repertoáru. Potom sme navštívili ešte flower market (naivne som si myslela, že tam budú kvety), kde sa to hmýrilo samými hrami, od binga, cez vylov si svoju rybičku (živú) až po hádzanie kdečoho do kadečoho za nejaké plyšáky a podobne. Bolo to niečo na štýl naších strelníc pri kolotočoch na jarmoku. Taiwanci sa takto zvyknú hrávať, nepochopili sme to ale o to nejde, proste iná kultúra.