Ivet, niečo by som zjedla, a ty? (tretí článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 26.12.2016 o 12:33 | (upravené 27.12.2016 o 0:44) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  1228x

Počas mojej cesty som zažila už kopu nových vecí. Ako použitie toalety v lietadle (predtým som letela len krátke vzdialenosti, takže nebolo treba) alebo couchsurfing, wwoofing či šoférovanie na druhej strane.

Je tu ale jedna vec, o ktorú sa usilovali hlavne moji rodičia viac ako 20 rokov, a to priviesť ma k jedeniu húb. A ja som prekročila svoj tieň a vážne to urobila! Zjedla som huby! Myslím, že som nejaké požila už na Taiwane ale vedome si dať do úst tie divné veci... tak to som urobila presne 12.11.2016 počas večere, ktorú nám s láskou pripravila Savahna.  Aby ste pochopili, huby boli roky niečo, čo som vyberala z jedál a nebola ochotná ich ani ochutnať ako sa mi hnusili. Čo sa zmenilo?! Povedala by som, že celkovo môj pohľad na túto problematiku, ktorú už nechcem považovať za nejaký problém a tak som sa ho zbavila prostým zatvorením očí a prehltnutím lyžice polievky.

Progres v jedení všeobecne sme ale zaznamenali obe. Jedli sme, alebo na jedlo aspoň mysleli, alebo ho pripravovali, alebo sa o ňom rozprávali... Sem tam sme sa snažili medzi sebou rozprávať po anglicky, aby sme si našu angličtinu viac precvičovali, ale väčšinou sme sa bavili proste česko-slovensky. Boli by ste prekvapení ako vieme od témy, čo robia naši rodičia, kde sme študovali, aké zamestnanie si asi na Zélande môžeme nájsť alebo kam pôjdeme na výlet, rýchlo a plynulo prejsť na konverzáciu o jedle- teda čo si uvaríme alebo kúpime na jedenie alebo čo by sme zjedli, či ako obyčajne jedlo pripravujeme my alebo babička a podobne. A pili sme veľa čaju, džbán čaju na raňajky, ďalší na obed, a ďalší jeden alebo dva po obede...Možno aj Savahna oľutovala, že nám ponúkla nech si berieme z ich čajov. Ale bola nám trochu zima a čaj vie zahriať a ďalšia vec, mali tam fakt dobrý čajový repertoár.

Večere nám zvyčajne pripravovala Savahna a Babtista. Aby ste mali predstavu čo také nám varili, tak: zeleninovú polievku; polievku s hubami, mäsom, dlhými rezancami a vajíčkom; rybu s hubami a so zeleninou; cestoviny s tuniakom a podobne; opekané zemiaky a inú zeleninu (k čomu by sa fakt hodilo nejaké mäso) a raz sme mali aj bombastický citrónovo rozmarínový koláč. No a dvakrát sme večeru pripravili my a urobili slovenský a český večer.  V rámci slovenského večera sme pripravili bryndzové halušky. Pýtate sa odkiaľ sme na Novom Zélande vyhrabali bryndzu?! Tak čítajte ďalej... v obchode som totiž našla ovčí syr (fetta z ovčieho mlieka), proste som ho nastrúhala a zabalila do fólie pričom som sa snažila zmes čo najviac stlačiť a nechala v chladničke 2 dni. Soľ som nepridávala, lebo fetta je dosť slaná. Potom som "bryndzu" zmiešala ešte s trochou kyslej smotany. No a halušky som nahádzala z lopárika....Paráda, chutili takmer ako od mamky na Slovensku! Jedine škvarky mi tam chýbali, ktoré sme zámerne nepridali, lebo Savahna neje bravčové. V rámci českého večera sme pripravili vyprážaný karfiol a zemiaky. Samozrejme sme v rámci našich večerov koštovali 52% domácu slivovicu. Dozvedeli sme sa od Babtistu, že aj oni majú malý destilačný prístroj, iba potrebujú nejaký návod na pálenie (keďže to nikdy nerobili) a môžu si aj oni vypáliť svoju zélandsku pálenku doma.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Vláde sa zatiaľ nedarí byť hrádzou proti extrémizmu

Prezident hovorí, že ak je politik presvedčený, že korupcia neexistuje, nemá čo robiť na svojom mieste.

EKONOMIKA

Ponuka Volkswagenu je blízko očakávaní odborov. Prečo štrajk pokračuje

Pri najnižšom plate chýbajú štyri eurá.

ŠPORT

Macedónsko udržalo šance Slovákov, Portugalci nepostúpia

Portugalci potrebovali vyhrať o tri góly.


Už ste čítali?