Pred troma rokmi prišiel mladý Francúz na Nový Zéland, podobne ako my s Ivetou s Working Holiday vízami a robil dobrovoľnícku prácu u Savahninho otca na farme. Spoznal mladé dievča (vtedy 18ročnú Savahnu), rozhodol sa ostať a pomáhať dlhšie na farme až vytvorili pár a teraz sa spolu starajú o usadlosť v Little River, ktorá patrí Savahniným rodičom. Keď sme sa pýtali, čím sa živia jej rodičia, odpoveď bola, že radia ostatným ľuďom ako žiť lepšie, ako byť šťastnejší a podobne. Okrem usadlosti v Little River, kde usporadúvali školenia a duchovné cvičenia, vlastnili ďalšiu farmu so zvieratami, ktorá bola cez kopec a v Christchurchi mali malý etno obchodík a kaviareň.
Ešte aby som skompletizovala zážitky z Little River, tak nesmiem zabudnúť na ostatných ľudí, ktorých sme tam spoznali.
Pete - Kiwák*, ktorému sa ale vážne nedalo rozumieť. Keď spustil s tým svojím prízvukom a rýchlosťou, nemali sme šancu. Ale ak sme ho poprosili, aby nám zopakoval alebo vysvetlil, čo hovoril, tak trochu spomalil. Bol malý, vystrihaný na krátko a trochu nám pripomínal škriatka. Pomáhal Babtistovi so stavaním jurty v záhrade. Pete vyrastal v okolí Akaroy a poradil nám vážne pekný track.
Rob - vysoký, chudý, zarastený a vlasatý Ír. Myslím, že by sme ho ani nespoznali keby sa ostrihal či oholil. Rob mal veľmi veľké nohy. Keď som uvidela pred dverami jeho topánky prvýkrát, vyčarovali mi úsmev na tvári a vlastne tak bolo vždy keď som ich zazrela. Nechápala som ako môže mať niekto tak veľké topánky....48ky (o 10 čísel väčšie ako moje topánky). Prišiel na motorke, týždeň po našom príchode do Little River, takže sme pomáhali týždeň všetci traja Savahne a Babtistovi. Robova práca spočívala prevažne v dokončovaní ďalšej kúpeľne alebo pri stavbe jurty. Ale keď pršalo, upratoval hlavný dom ako my. Bol na ceste už tretí rok a na Zéland prišiel po návšteve Austrálie. So svojím priateľom, tiež motorkárom, stihli precestovať oba ostrovy Nového Zélandu a rozdelili sa len krátko predtým ako prišiel k nám. Rob nám dal zopár užitočných rád, čo by sme nemali na Zélande vynechať, alebo ktorá cesta je dobrá a kde je dobré a lacné ubytovanie. A keďže bol celiatik, tak sa varilo buď dvojmo alebo jedlá, ktoré mohol jesť aj on. Možno škoda, že nemám jeho fotku aby som vám ju mohla takto odprezentovať, ale mám fotku jeho topánok...
Bola to celkom sranda posledné večery, keď sme všetci piati hrali spoločenské hry zatiaľ čo v kozube praskal oheň.
Nájdi špióna - k tejto hre sme potrebovali aj smartfóny
Hru s panáčikmi a kartičkami, na ktorých boli uvedené rôzne zaujímavosti a my sme hádali, ktorá zo zaujímavých a častokrát aj vtipných odpovedí je tá správna. Mali sme s Ivetou pocit, že túto hru nemôžeme nikdy vyhrať hlavne kvôli nášmu vyjadrovaniu sa v angličtine ale držali sme sa statočne.
*Kiwák - rodený Novozélanďan, volajú sa tak aj sami medzi sebou...
