Ako nás zastavili policajti a čo bolo ďalej... (šiesty článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 8.1.2017 o 7:35 | (upravené 9.1.2017 o 3:03) Karma článku: 6,08 | Prečítané:  1772x

Ako sme opustili Little River a vydali sa na cestu do Tarras, bola som prvýkrát zastavená policajtmi a spali sme prvýkrát v aute.

Nič netrvá večne a aj náš čas v pokojnom Little River sa naplnil. Pobalili sme si všetky veci do Kevina, vypili si posledný čaj v altánku, rozlúčili sa so Savahnou a Babtistom. Bol slnečný deň a my sme sa vydali na dobrodružnú cestu do mestečka Tarras, kde sme si vopred vybavili ďalší helpix (wwoofing) na farme. Na cestu sme mali dva dni.  Mysleli sme, že si nájdeme cestou nejaký pekný free kemp (zadarmo) pri jazerách, ktoré sme mali cestou ale nejako sa nám nepozdávali. To sme boli ešte „parádne“ chceli sme pitnú vodu a pekný výhľad a kdečo.

 

A tak sme sa stále presúvali ďalej a ďalej až som si spomenula na Robove rady, kde sa mu dobre spalo. Bolo to ako osvietenie, žiarovka blikla- Lindis Pass! A keď nám Rob radil, že je tam naozaj pekný free kemp, tak prečo ho nevyskúšať?! Vravel, že z hlavnej cesty bude treba kdesi odbočiť na starú cestu a po nej ísť asi 6 km. Ako nové neskúsené cestovateľky po Novom Zélande sme sa ešte nevedeli orientovať v mapách s free kempami v mobile a tak sme len tak približne blúdili a hľadali ich. Ale blížila sa noc a naozaj sme tento posledný kemp na našej trase minúť nechceli a sledovali sme každú tabuľu so značením, kde sme a či na nej nie je informácia kde je kemp. Teda šli sme relatívne pomaly a náš Kevinko ani nechcel ísť rýchlejšie, proste mu vyhovovalo tempo cca 70 km/ hod. Za nami šlo policajné auto a tak začala debata typu. „Máme všetko v poriadku?“ „Svietime?... už je šero“ „Nejdeme príliš rýchlo?“ „Ale čoby, Kevin si nechce preradiť a ide stále pomaly“ „Aha tabuľa, nie je tam niečo o kempe?“ „Mohli by nám tí policajti poradiť, kde sme a kde je kemp“ a chvíľu na to policajti zasvietili majáčiky. Zastavili sme na krajnici. Jeden z nich išiel k nám. „Nesťahuj okienko! Radšej otvor dvere“ vraví Ivet. (Aby ste vedeli, Kevin mal buchnuté dvere na vodičovej strane a okienko sa dalo síce stiahnuť dole ale niekedy bol problém ho vysunúť naspäť hore.) Pootvorím dvere aby som sa mohla porozprávať s novozélandským policajtom. Že prečo ideme tak pomaly?! Vravím, hľadáme kemp, ktorý by tu mal niekde byť a kontrolujeme všetky značky. (Nebudem mu predsa vysvetľovať, že sa Kevinovi v týchto kopcoch nechce ísť rýchlejšie...)S porozumením pokýval hlavou a sám od seba nám vysvetlil ako sa dostaneme do toho nášho kempu. Nekontroloval nám žiadne doklady. Usmial sa a zaželal nám bezpečnú cestu. Za pár minút sme dorazili do naozaj pekného kempu, bol tam suchý záchod a ruiny starého vyhoretého hotela. Prostredie krásne- zelené a tečúca voda v potoku. Okolo sa pásli kravičky a v diaľke bolo počuť bečať ovečky. Jednoducho, zélandska idylka. Spali sme prvýkrát v Kevinovi na sklopených predných sedadlách, zababušené v spacákoch a zakryté dekami. Nebolo to síce veľmi komfortné ale dalo sa to prežiť. Ráno som nabrala vodu z potoka na prevarenie na čaj/kávu. Zovretie vody na plynovom horáčiku trvalo riadne dlho a všetku sme ju vypili, takže na túru na blízky kopček sme si vzali iba po pive (aspoň nejaké tekutiny).

A ako sme došli nakoniec do Tarras?!

-          Aha Ivet, už sme tu na tej odbočke kde máme zahnúť! To sme už v Tarras?!

-          Napísala si už Sue sms?!

-          Nie, nemala som predsa signál.

-          Tak poďme do mesta a sa im ozveme, že sme už tu.

-          To už sme vyšli z Tarras?!

Tarras- škola, benzínka, drahý štýlový obchod, butik s oblečením a kaviareň- všetko na cca 2500 m2

-          Ako to, že to má bodku v mape, toto opustené miesto?! 

  A čo bolo ďalej?! To sa dozviete v ďalšom článku...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?