Cromwell a zbieranie čerešní v decembri (trinásty článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 3.3.2017 o 8:54 | Karma článku: 2,88 | Prečítané:  500x

Čakali sme, že ubytovňa pre zberačov bude viac v dezolátnom stave a bude nás tam mraky. Namiesto toho bola budova poloprázdna a my sme mali v chladničke dostatok miesta. Sezóna iba začala.

Spoznali sme vysokého Nemca (Leo) a nízkeho, chalani bývali spolu ale sem tam sa pri vysokom Nemcovi pohybovala okuliarnatá Nemka (Tomi) či nejaké iné dievča. Samozrejme, že to vyvolávalo v nás chute túto situáciu komentovať (ale iba čisto pre nás dve s Ivetou). Okrem nich tam bolo ubytovaných veľa aziatov, ktorí vytvorili silnú komunitu a veľmi sa nechceli s nami baviť. Pri ubytovni bol kemp, v ktorom boli ubytované ďalšie naše kolegyne zberačky- Nemka (Selma) a Čílanka (Consuelo), mladé baby, plné života. Jeden večer som sa zúčasnila aj malej fiesty, grilovalo sa a popíjalo, bolo tam veľa „latino ľudí“, teda z Čile, Argentíny či Urugvaja. Naučila som sa nejaké frázy po španielsky, bola to zábava.

Keď pršalo, mali sme voľno a dokonca nám dali voľno aj jeden pekný deň a my sme si urobili výlet v okolí. Iveta bola vtedy bez hlasu čo vyvolávalo vtipné situácie keď sa jej niekto niečo pýtal a ja som za ňu odpovedala, lebo ona nevydala ani hlásku.

Ako vlastne vyzeral náš zberačský život v Cromwelli? Tak asi takto: ráno nás vyzdvihol transport na ubytovni (veľmi milá kiwáčka, staršia blondýna) a odviezol nás do sadu, kde sme si vzali rám na vedro a rebrík. O rebríky sme sa prvé dni delili a tak sa každú chvíľu v sade ozývalo „ladder“ -rebrík. Na každé vedro sme lepili nálepku s kódom aby sa vedelo koľko vedier sme nazbierali. Čerešňová sezóna práve začala (veľa čerešní bolo svetlých či malých) a nazbierať vedierko nebolo pre mňa také jednoduché.

Pamätám si ešte ako som po pár dňoch prišla otrávená na ubytovňu a stretla vysokého Nemca, ktorý sa ma spýtal ako sa mám a ja som mu odpovedala, že nie dobre, lebo zbieram málo (12-14 bucketov za deň) na čo mi on prezradil svoje číslo s veľkým úsmevom (24!) a moja depresia sa prehĺbila. Ešteže ďalší deň môžeš začať odznova a aj moja depka sa vytratila, no čo to o pár dní ma aj tak vyrazili. Teda deň predtým mi povedali, že ak sa nezlepším, tak sa môže stať, že ma prepustia, lebo sa im nevyplatí ma platiť. Platení sme boli za vedierka (bucket/ 6,50-8 NZD) ak suma presahovala minimálnu mzdu (15,25NZD/hod) ale minimálku som mala istú.

Aj moje ubytovanie skončilo na nasledujúci deň po vyhodení z práce, keďže som to mala vybavené cez nich. Áno, mohla som si nájsť iné ubytovanie v Cromwelli alebo možno by sa dalo vybaviť aj aby som ostala tam kde som bola a mohla som si hľadať prácu v inom sade či vinici. Ja som ale stále snila o Dunedine a tak som si našla helpix tam a dúfala, že si môžem nájť prácu v tom úžasnom meste. Jeden deň som ešte ostala na ubytovni na čierno, kým šla Ivet makať (deň strávený s počítačom až mi z toho šibalo). Nasledujúci deň (16.12) som nasadla do Kevina (s Ivetou sme sa dohodli, že si ho môžem na čas zobrať, lebo ona ho vôbec nepotrebuje) a odšoférovala som späť do Dunedinu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

Kým sa sústredíme na kreslo Mariana Kotlebu a okrajovo Milana Uhríka v Nitre, ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč všetkými župami.

DOMOV

Smer vyzýva Lipšica, aby Žitňanskú požiadal o mimoriadne dovolanie

Lipšic dostal podmienečný trest tri roky.


Už ste čítali?