Ľudskosť nadovšetko! (šestnásty článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 5.4.2017 o 0:22 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  457x

Čiastočne z môjho denníčka: Dnes som zažila perfektný deň. Ráno som šla vybehať Bellu a Reef a kým som napúšťala vodu dobytku, tak mi Bella zdrhla.

Vážne som ju nesledovala len pár sekúnd a ona si len tak ujde?! Tak som vyhlásila akciu: nájdi psa! Vzala som Reef na vodítko a šla na ulicu hľadať zatúlanú fenu. Vykrikovala som stále jej meno a pískala a tlieskala ako to robím vždy keď ju privolávam a ona nikde. Mysľou sa mi plavili myšlienky ako odbehla kamsi za králikom a potom sa chytila do otrávenej pasce. Vrátila som sa späť, že to tam znova obzriem a v tom prišlo sivé auto a z okna vytŕčala čierna Bellyna hlava. Taká som bola šťastná.

Sused Eric ob dom mi ju priviezol naspäť. Ale deň sa týmto neskončil. Keď som zapla počítač zo zvedavosti som pozrela, či sa mi niekto neozval a zistila som, že mám na helpixe 2 referencie od Savahny a Ollyho. (Tieto referencie mi môžu pomôcť v budúcnosti nájsť ďalší wwoofersky domov.) Píšu v nich o mne samé dobré veci, tak som mala chuť si zatancovať a po fakt dlhej dobe som sa riadne vybláznila do rytmu, keď v tom niekto klope na dvere. A viete kto to bol?! Sused z rána, ktorý ma pozýval na rybačku, takže v mihu oka som sa prezliekla, vzala si niečo na zub, zatvorila psov do klietok a nasadla s neznámymi ľuďmi do auta. Cestou sme sa rozprávali ale väčšinu som nerozumela a po cca 40 km sme prišli  na miesto. Chlapi si vzali udice a šli chytať ryby, zatiaľ čo som si ja vzala foťák a snažila sa urobiť nejaké pekné zábery. Trochu som sa zatúlala a uvila si celkom pekný venček z margarétok a poľných tráv. Chlapi mi zmizli niekde po prúde rieky, po čase som našla Erica ako nesie veľkú rybu. Spolu sme sa vydali húštinou a vysokou trávou hľadať jeho mladšieho kolegu a cestou sme narazili na hniezdo tunajšieho dravca (hawk) s troma mláďatami, teda takými pubertiakmi- už mali dospelácke perie ale nevedeli ešte lietať. Eric jedno mláďa chytil a ja som ho ostošesť fotila a potom ho podal mne, takže mám aj ja nejakú tu fotku. Keď sme dorazili opäť k vode, dali mi do rúk prút a vysvetlili ako sa to robí, myslím to nahadzovanie... dúfam, že používam dobrú terminológiu (nie som rybár). A celkom mi to aj šlo aj keď som nič neulovila až na strom. Hmmm tak to som si teda zavarila, keď sa mi háčik zachytil o strom tesne nad hladinou, takmer na druhom brehu riečky. Mladý sa mi snažil pomôcť a nejako uvoľniť silón ale to som sa už vyzula a šla do vody, ho ručne, stručne uvoľniť. Voda bola príjemná a taká čistá, vyzerala, že je po celej šírke maximálne po kolená ale čo čert nechcel, nebola a tak som vyslobodila háčik z konára a bola vo vode vyše pása hlbokej.

Keď som už bola takmer doma, tak ma pozvali na večeru, čo som sa snažila slušne odmietnuť ale nedali sa veľmi odbiť a pozvali ma na čaj. Pozvanie som prijala s tým, že na čaj by som mohla niekedy prísť a ešte sa ma niečo pýtali s rybou, nerozumiem úplne všetkému a tak som pritakávala aj na niečo o čom nemám šajnu. Teda už šajnu mám, pritakala som na to, že mi donesie sused kúsok z tej ryby čo chytil a o cca hodinu mi niekto zase klope na obrovské dvere. Otvorím a tam sused Eric s rybou a dcérou.

Tak pekne sa tu o mňa starajú, každý sa zaujíma, čo robím, či sa nenudím a podobne. Sú to pre mňa úplne cudzí ľudia a ja pre nich tiež ale cítim tu viac ľudskosti ako pri stretnutiach so starými známymi či susedmi u nás na Slovensku. Máme sa ešte čo učiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

Kým sa sústredíme na kreslo Mariana Kotlebu a okrajovo Milana Uhríka v Nitre, ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč všetkými župami.

DOMOV

Smer vyzýva Lipšica, aby Žitňanskú požiadal o mimoriadne dovolanie

Lipšic dostal podmienečný trest tri roky.


Už ste čítali?