Cromwell- druhá šanca? (sedemnásty článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 6.4.2017 o 7:31 | (upravené 6.4.2017 o 7:39) Karma článku: 5,89 | Prečítané:  521x

V Invercargille som načerpala nové sily a mala čas aj na hľadanie práce. Predsa len peniaze na stromoch nerastú a sem tam potrebujem kúpiť aj jedlo alebo benzín.

Napísali mi z čerešňového sadu, ktorý som oslovila ešte dáááávno, že ak mám stále záujem, môžem nastúpiť od januára (som proste šťastlivec!) Cherry Corp (meno tejto farmy) bol zase v Cromwelli. Takže keď sa vrátila invercargillská rodinka z dovolenky, mohla som sa vrátiť späť do centrálneho Otaga- Cromwellu.

Druhá šanca v Cromwelli, druhá šanca v zbieraní čerešní!

Zo začiatku som bola samozrejme skeptická, čo ak ma zase vyhodia, proste nie som dobrý zberač... A tak som sa rozhodla prvý týždeň spať v Kevinovi vo free kempe cca 18km od Cromwellu a šetriť na ubytovaní. Myslela som, že po čase keď budem vedieť, že ostanem dlhšiu dobu v Cromwelli si nájdem nejakú posteľ či izbu v meste. Nebudem vás napínať. Tentokrát si ma tam nechali dlhšie ako jeden týždeň a ja som si žiadnu posteľ nenašla. Teda celý čas som spala v aute. Ako dlho? Mesiac?

Na Zélande nie je nič nezvyčajné spať v aute. Vo free kempe som si našla vždy nejakých priateľov.

Zo začiatku mi vážne vadilo, že je tak dlho vidno (slnko zapadalo niekedy po 10tej večer, myslím) ale po par dňoch, ťažkej zberačskej práce som bola rada, že môžem spočinúť na sklopenom sedadle auta.

 

Vybavenie free kempu: záchody (splachovacie) a tečúca voda v maličkom umývadle (odporúčali ju prevariť, takže nie pitná)... sprcha v kempe nebola.

Ako sa žilo v aute?!

Bolo to akoby som bola stále na prázdninách, stále som kempovala. Mala som zaužívaný ranný rituál... Vstávala som o 6:00, dala variť vodu na čaj  na malý plynový varič a zatiaľ som stihla zbehnúť na wc a umyť sa, prezliecť sa a nachystať raňajky, práve včas keď voda bola vřící. Čaj v zatvárateľnom termohrnčeku a v termoske (odložený na čas po práci), musli v miske a môžeme vyštartovať na cestu (cca 20-30min.) do Cromwellu. Keď som nestíhala, jedla som za volantom (ráno sa vážne Kevinovi veľmi rýchlo nechcelo ísť) alebo som raňajkovala na parkovisku pred sadom.

Po práci som sem tam zašla k jazeru si zaplávať alebo ugrilovať (na free BBQ mieste) nejaké akciové mäso. Večer som pokecala so susedmi v kempe par minút, uvarila si wifonku alebo ryžu a mohla ísť zase spať.

Keď som sa ráno zobudila a počula ako veselo ťukajú dažďové kvapky na strechu auta, vedela som, že ma čaká sms správa, že dnes sa v sade nepracuje. A tak som len tak kvasila alebo šla na plaváreň. V Cromwelli bola fakt dobrá plaváreň, ktorá bola plná zberačov v daždivé dni (sem tam potrebuješ aj sprchu).

Bola som navštíviť aj priateľov v Tarras (kde sme wwoofovali s Ivet na farme). Alastair nám opravil buchnuté Kevinove dvere a opýtali sa ma aj či tam nechcem stráviť noc, lebo nemali práve žiadnych wwooferov. Tak som sa vyspala aj v posteli ;) osprchovala sa,navarila si, nabila čo som potrebovala a samozrejme uverejnila nejaký ten článok na blog. Na oplátku som prišla ešte raz k nim, pomôcť im zbierať marhule keď som mala voľný deň v čerešňovom sade.

 

Ako sa teraz zbieralo?

Teraz to bolo lepšie!

  1. čerešne boli zrelšie
  2. lepší systém, ktorý šetril čas (plné backety nám zbierali nosiči, takže som stále nemusela hľadať niekoho so skenom a zbierali sme stále v pároch, každý z jednej strany stromu) a pridelili dvojici hneď na začiatku viac stromov v rade.

Koľko som nazbierala bucketov sa dalo skontrolovať online a je pravda, že sa niektorí kolegovia sťažovali, že ich majú v systéme málo. Ja som bola ale stále pomalá a najčastejšie som sa pohybovala na hranici minima a platby za buckety.

Sem tam sme zbierali krátko a niekedy a to bolo častejšie, sme zbierali 10 hodín, či aj 12 a to bol masaker!

S kým som zbierala?

Svoju zberačskú kariéru v Cherry Corpe som začala s Leou- 19ročná Nemka

V našom „gangu“ sme boli na podiv až dvaja Slováci (ja a Maťo z Brezna). Maťo bol v dvojici s českou frajerkou.

Jeden deň nás nečakane zavolali zberať (keď sme mali mať voľný deň) a tak som zmenila zberačského partnera na čílskeho Nicolasa. Bola s ním sranda, učil ma po španielsky a ja jeho po slovensky.

Silná česká komunita!

Marcelka a Gerome- češka čo si vzala Belgičana, sú už 4 roky spolu

Právnici : Sandra a Rob-pár + Pavel

Miška a Honza- idú na Samou a domov

Ilča a Peťo- český párik, boli moji susedia aj vo free kempe... vlastne som ich spoznala ešte pred tým ako prišli zbierať do Cherry Corpu na grilovačke s Ivet a ďalšími jej kolegami zo Sunscret Orchard.

Posledný týždeň som bola často v dvojici s Tessou- mladučká Austrálčanka, šaleňáááčka, super dievča, pripomínala mi Kylie Minogue. Obkukala som od nej super jedlo (vhodné jesť kedykoľvek, či na ráno, či na obed, či na večeru)... nutela s toastovým najlacnejším chlebom. Tessa bola diabetička a stále si pred a po jedle kontrolovala cukor v krvi. Spala tiež v Bendigu v stane (free kempe, kde aj ja) vozila som ju každý deň autom do a z Cromwellu.

Okrem toho som sa kamošila s Maike a Davidom- nemecký pár, Mikom- Belgičan, Antoán-Francúz, Alex- Kanaďan, Tatum- Kanaďanka a kopou ďalších zberačov.

 

Mali sme aj cool supervisorku- Američanku Amandu s pomocníkom Andrew-kiwak- ich úlohou bolo nás usmerňovať kde máme zbierať a kontrolovať nás. Boli milí a priateľskí. Okrem nich boli v sade aj kontrolóri kvality, ktorí nám sem tam vzali bucket a podrobne skontrolovali. Raz mi našli veľa svetlých čerešní a poslali ma pre ten deň domov ale na ďalší som mohla pokračovať v práci. Niektorí kontrolóri boli úplne v pohode ako Juan- Argentínčan s talianskými koreňmi ale taký Duglas-kiwák (relat. starý..39) ten bol precízny a mnohí mu vďačili za voľný deň.

Čo s Ivet?

Áno obe sme pracovali v rovnakom meste ale každá žila svoj život. Sem tam sme sa stretli na káve, Ivet mi dala nabiť eletroniku u nej alebo mi uvarila vodu do termosky a podobne. Vedela, že na konci januára príde jej kamarátka s manželom a budú chcieť spolu cestovať po ostrovoch a budú potrebovať auto. 

A tak sa riešila otázka: Čo s Kevinom?

Ivet potrebovala auto a rátala s ním (mne to bolo vlastne jedno, či mi ostane Kevin alebo si nájdem iné auto). Nakoniec sme sa dohodli, že si Kevina nechá teda Ivet, mne vyplatí môj podiel z neho a ja som si našla iné auto- SUBARU Outback. „Nové“ auto som kúpila za 1800NZD od zberačov z Argentíny, spolu s množstvom užitočných aj menej užitočných vecí (obraz) a kopou CDčiek- hlavne latino music!

Party time!

Takmer všetkých nečakane prepustili v jeden deň ale aj tak sme ešte šli na last bucket party!

3dni 3 party-

  1. pri BBQ mieste, koniec pre suncrest orchaid- cez 500 ľudí, vypila som 2 pivá a po niekoľkých hodinách robila vodiča, stopli ma policajti, musela som rátať do 10 do krabičky, bolo to v poriadku + skontrolovali nálepky na aute
  2. začiatok na BBQ čo pokračovalo v La Kasa De La More (dom lásky) veľká house párty,
  3. Last Bucket Party v hangáry v Cherry Corpe, vyhlásili naj zberačov a pod. a po 3 hod. došlo pivo a tak to skončilo 

Celkovo bola dosť na figu čerešňová sezóna ale čerešňe sa za dobrú cenu predávali.

 

Cromwell a čarovné miesta:

- Staré mesto s galériami a umelcami.

- Sobotňajší market so živou hudbou a farmármi z okolia, ktorí predávali ich výrobky. Ochutnávky boli samozrejmosťou.

- Kostol, v ktorom žije rodina ako v normálnom rodinnom dome. Počula som príbeh ako sa ktosi pomýlil a vošiel dovnútra (tu sa nezamyká). Až potom zistil, že tá budova už neslúži ako kostol a uvidel pani domácu variť v kuchyni.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Denne im prejde cez ruky šesťsto kíl múky. Ako sa robí maces na Slovensku

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

SVET

Kurz sa dohodol s krajnou pravicou, sľubuje proeurópsku vládu

Ľudovci a Slobodní sa dohodli na koalícii.


Už ste čítali?