Takže som sa rozhodla stráviť nejaký čas u oboch. Prvý na rade (po ceste) bol Thomas Condon, ktorý žije na farme pri Bruce Bay. Ale samozrejme, že som si chcela užiť aj voľný čas a cestou z Cromwellu som sa na dva dni zastavila vo Wanake. Tam som absolvovala výšľap na Rob Roys Peak. Bolo strááášne teplo a na oblohe sa len z ťažka hľadali oblaky a tak som z parkoviska vyštartovala neskôr (okolo 14:00) ale všetko som stihla. Vyjsť na kopec, urobiť kopec fotiek, porozprávať sa s ďalšími turistami cestou a tesne po západe slnka som bola opäť dole pri aute.
Kristína- rebelka!
Ďalšiu noc som strávila protizákonne- spala som v aute nie na vyhradenom mieste na spanie. Bolo to núdzové spanie! Fakt som sa snažila nájsť kemp s otvorenou recepciou (bola som až v dvoch!) ale už bola pokročilá hodina a recepcie boli zatvorené. V jednom kempe sa mi podarilo na čierno osprchovať a nasadla som do auta a snažila sa nájsť odľahlé a nenápadné miesto kde by som mohla na pár hodín spať a ráno sa vytratiť a viete čo?! Naozaj som také niečo našla. Videla som pred jedným domom osadenú tabuľu, že je na predaj a v dome sa vôbec nesvietilo. Tak som usúdila, že majitelia už bývajú inde a dom je úplne prázdny a nebudem im prekážať s autom zaparkovaným pri tom dome. Skoro ráno som vstala a pre istotu zmizla k Wanackému jazeru, kde som si urobila raňajky atď.
Ešte som sa zastavila kúpiť si repelent (lebo som počula, že West Coast je plný tých malých mršiek- sandflyov) a gumáky (šla som predsa na farmu). Cesta z Wanaky na West Coast bola nádherná a taká trochu mystická, keďže pršalo a z hôr sa parilo.
Cestou som sa kdesi zastavila na kávu s vidinou toho, že dám vedieť Thomasovi, že som na ceste a kedy prídem k nemu. Bola to len vidina, žiadna wifi a dokonca ani žiadny signál mobilnej siete. Cítila som sa ako na konci sveta a bolo to príjemné. Noc som strávila v lacnom kempe v aute. Tak lialo, že som sa bála piť vodu aby som nemusela ísť na WC. Keď som ráno vyliezla z auta, zaútočili na mňa nemilosrdne tie mrchy! Rýchlo späť do auta a hor sa použiť repelent a aj gumáky sa zišli!
*Sandfly- tunajší krvilačný hmyz, maličké mušky
Ďalej cez Haast- ani tam nebol signál ani wifi v info centre, ku Monro Beach, kde som sa zastavila na krátku prechádzku na pláž. Aj keď som na pláži nenašla žiadneho tučniaka (ako písali na tabuľkách, že sa tam dajú pozorovať) stretla som niečo nezvyčajnejšie na Zélande- Slovákov! Presnejšie slovenský pár –Tomáša a Mišku. A ako sme vedeli, že sme všetci traja zo Slovenska?! Proste vieme čítať! Na mojom tričku bolo napísané „KADZI TADZI“ a na ich „SLOVENKA“ a „ SLOVENSKO“. Pokračovala som potom na farmu, ale o nej napíšem nabudúce.