Hokitika-Paul a kúsok raja v podobe Tom´s Hut (15.-24.2.2017)(dvadsiaty článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 22.5.2017 o 14:21 | Karma článku: 6,88 | Prečítané:  204x

Po dvoch týždňoch u Thomasa v Bruce Bay som sa vydala opäť na cestu. Dorazila som do mestečka Hokitika, neďaleko ktorého mal žiť muž menom Paul v Tomasovej Chatke (Tom´s Hut), kde som mu mala pomáhať za ubytovanie a stravu.

 

Cesta z Hokitiky ku Paulovi bola dlhá, dobrodružná (ako ku našej chate), miestami som myslela, že som na zlej ceste ale šla som dobre a dorazila na pľac s kopou kadejakého železa a nepotrebných starých vecí. Korešpondovalo to s profilom, že by tam mal mať historické veci na pozemku. Paul tam ale nikde nebol a chatku som uvidela na druhom brehu potoka, žiaden most a potok hlboký pre moje auto. Požičala som si bike, ktorý tam mal zaparkovaný a šla sa previesť povyše po cyklotrase, či nenájdem cestu k chatke ale nič. Tak som sa vrátila a použila lanovku cez potok, ktorú tam Paul má pre stav núdze, keby sa hladina vody v potoku natoľko zvýšila aby sa nedal prebrodiť. Pokračovala som do kopca ku chatke kde ma už čakal Paul. Strdečný starší pán (66 rokov, 7 detí, vlastní firmu s plastovými prenosnými záchodmi - je v podstate za vodou).

Chatka bola malá ale plne vybavená. WiFi, rádio, dres s teplou a studenou vodou, piecka (v ktorej vždy plápolal oheň), plynová rúra so šporákom a hneď za chatkou krásna kúpeľňa s výhľadom na prales (lebo bola vlastne v lese, dalo sa tam osprchovať teplou vodou alebo aj napustiť vaňu a stráviť v nej hodiny, vďaka plynovému šporáku pod ňou- mohli ste sa variť vo vani). Splachovací záchod nebol ďaleko, možno tak 20 metrov od chatky, okrem neho boli na pozemku aj plastové záchody. Paul spával dole a ja som mala pre seba celú povalu. Nejaké dni som tam ale bola celkom sama, lebo Paul potreboval vybaviť nejaké záležitosti v meste alebo pomôcť rodine. Cez deň sme pracovali- v záhrade, zbierali sme drevo alebo prenášali konáre na veľkú kopu v odlesnenej časti lesa alebo sme vyštikávali pichľavé kry a následne ich pálili alebo sadili mladé stromčeky.

Na pozemku sa pásli ovce, kravy a zopár sliepok (čerstvé vajíčka) s kohútom a okrem nich nebolo nič nezvyčajné zahliadnuť divokú sliepku z lesa (weka).

Jeden krásny deň som sa vydala na expedíciu, hľadala som vodopády o ktorých mi povedal Paul, šla som cez prales- dobrodružne! Kopírovala som potok ako povedal ale po čase mi to prišlo také divné, že idem zle, tak som sa predrala k potoku a vracala sa v ňom, topánky sa mi zase rozpadli, ale bolo to pekné dobrodružstvo.

Paul potreboval pomôcť s mnohými vecami na pozemku, mal rozbehnuté viaceré projekty ale ja som pracovať nemusela. Hovoril mi ako k nemu chodievajú ľudia stráviť čas v jeho raji a niekedy len tak relaxujú a nič nerobia, niekto tam dokonca napísal za pár týždňov knihu a aj mne sem tam povedal aby som šla niekam na výlet a relaxovala. Neďaleko bola cyklotrasa, ktorá spájala Greymouth s Hokitikou cez kopce. Tak som si ju samozrejme vyskúšala a navštívila neďaleký Cowboy paradise.

Tom´s Hut bolo naozaj krásne miesto. Veľmi som si to tam užívala a keď bol Paul preč tak nekúrila počas noci, lebo v podkroví bolo tak horúco, že ma to teplo budilo zo spánku. Bolo fajn, že tam mal wifi a ja som si mohla dohodnúť výlet na kajaku v Abel Tasman s Belgičankou Val, ktorú som našla na facebookovskej skupine. A tak po nejakých 10tich dňoch som sa pobrala ďalej na sever.

Cesta z Hokitiky do Marahau

Neďaleko Hokitiky sa nachádza krásne miesto s menom Hokitika Gorge. A ja som šťastlivec, mala som krásne počasie, naozaj veľmi teplý slnečný deň a vôbec som nepochybovala, že vleziem do studenej vody v rieke. Bolo to nádherné, vyskúšala som si skočiť z cca 5metrovej skaly do rieky ale boli tam aj odvážlivci, ktorí skákali z lanového mosta (cca 12m).

Pokračovala som okolo pobrežia cez Greymouth ku Panck Roks (Punakaiki), kde som si uvarila večeru a videla nádherný západ slnka. Nenašla som žiaden lacný kemp v okolí a potrebovala sa presunúť ďalej a tak som navštívila Charleston a Westport (kde som dotankovala) v noci.

Spala som v kempe neďaleko Inangahua. A ráno pokračovala do Nelsonu. Cestou som sa zastavila a obdivovala krásnu rieku, po ktorej sa plavili rafty a na moste som stretla milého chalana menom Manu. Manu poznal nejakých ľudí zo spoločnosti kde som mala dohodnutý kajak v Marahau. Vodáci si k sebe cestu predsa len nájdu!  A ja som konečne našla vhodné meno pre moje „nové“ auto- Manu Car alebo keď sa to povie hneď za sebou je to manuka r. (Manuka- novozélandsý ker s drobnými bielymi kvietkami, z ktorých včely vyrábajú fantastický med).

V Nelsone som navštívila infocentrum kde som doladila detaily výletu v Abel Tasman. Bola tam veľmi milá pani, ktorá mi pochválila môj plán absolvovať Great Walk čiastočne na kajaku a čiastočne pešo a vravela, že kemp, kde som si rezervovala miesto na tretiu noc je podľa nej ten najkrajší v celom parku. Objednala som si watertaxi na cestu späť z Totaranui do Marahau a vytlačila si tam potrebné papiere na spanie v kempoch na Great Walku. Nasledujúcu noc som strávila neďaleko Marahau, bol lacný (10 NZD) a dala sa tam použiť aj práčka zadarmo (väčšinou sa platí 2 NZD za pranie).

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Vláde sa zatiaľ nedarí byť hrádzou proti extrémizmu

Prezident hovorí, že ak je politik presvedčený, že korupcia neexistuje, nemá čo robiť na svojom mieste.

EKONOMIKA

Ponuka Volkswagenu je blízko očakávaní odborov. Prečo štrajk pokračuje

Pri najnižšom plate chýbajú štyri eurá.

ŠPORT

Macedónsko udržalo šance Slovákov, Portugalci nepostúpia

Portugalci potrebovali vyhrať o tri góly.


Už ste čítali?