Abel Tasman Coastal Track (25-28.2.2017) (dvadsiatyprvý článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 1.6.2017 o 12:56 | (upravené 1.6.2017 o 13:22) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  269x

Jeden z najúžasnejších zážitkov v mojom živote. Na kajakárskej základni v Marahau som konečne naživo spoznala Valentine z Belgicka (29), kaitsurferka, malá blondínka so zmyselným nosom (našla som ju vo facebookovskej skupine).

Spolu sme strávili štyri dni v národnom parku Abel Tasman. Absolvovali sme deň a pol v kajaku. Požičanie morského double kajaku (jedine taký kajak sa tam mohol požičať) vyšlo 220 NZD/os/2 dni. Bolo to úžasné a ak sa niekto z vás chystá navštíviť Nový Zéland určite by mal navštíviť raj v podobe národného parku Abel Tasman a vidieť tu nádheru z mora. Nebudem sa zbytočne rozpisovať, všetko vidieť na fotkách.

Prvý večer sme sa spriatelili s dvoma španielmi a bavili sa o tom ako sme všetci „stratení“ ale aspoň sme na ceste nájsť sa. Dozvedela som sa niečo o ďalších krajinách a mám samozrejme teraz nové cestovateľské sny. Chalani boli milí a aj keď sme si stále s Valentine opakovali ako sa máme dobre a aké sme silné, nezávislé ženy, rady sme prijali  ich pomoc s nosením kajaku z vody a k vode.

Druhý deň bol trochu hektický. Museli sme vrátiť kajak v presne stanovený čas na presne určenom mieste (Onetahuti) o 15:30 a hneď na to sa pobaliť a vyštartovať ďalej, lebo jedna pláž (Awaroa) bola prechodná iba pri odlive (do 18:20). My sme na tú pláž prišli trochu neskôr (18:40) ale stále to bolo prechodné, tak sme rýchlo prešli a do nášho kempu sme dorazili približne o hodinu.

Nasledujúce dva dni sme strávili chôdzou a sem tam sme sa aj okúpali. Tretiu noc sme strávili v RAJI na Zemi- kemp Mutton Cove! Úžasné- pozrite si fotky. Večerné kúpanie a následne večera pri šumení mora. A ráno?! Ten pokoj a východ slnka, ktorý som sledovala z môjho stanu! Balzam na dušu.

Posledný deň sme vyšľapali na Gibs Hill (cesta dole dala zabrať mojím kolenám) a dorazili späť do Totaranui kemp. Ešte rýchla kúpačka a späť na kajakársku základňu v Marahau, kde sme sa vrátili vodným taxíkom- to bol tiež zážitok. Kapitán s nami jazdil po tých najväčších vlnách a loďka skackala po nich ako keď hádžete žabky do vody. Zastavili sme sa aj pozrieť tulene a dokonca nás odviezol loďou aj po súši. Celkovo tento výlet, túto dovolenku hodnotím desiatimi hviezdičkami z desiatich. Celý čas som musela rozprávať iba po anglicky a naučila som sa novú vetu vo francúštine od Valentine, ktorá bola príjemná spoločníčka na tejto ceste.

Keď som sa spojila po štyroch dňoch so svetom a odpísala na emaily. Vybavila som si helpix v Takake v backpackri, z ktorého ma pár dní predtým oslovili, či by som nechcela u nich pomáhať za ubytko. Jednu noc som ešte strávila samostatne v kempe neďaleko Takaky s menom Hangdog, kempe pre lezcov. Bolo to  fakt špecifické miesto neďaleko skvelých skál na lezenie a bol plný ľudí milujúcich lezenie po skalách. Hamaka na strome vo výške možno 4och metrov, nebolo nič nezvyčajné, rovnako ako slackliny a v kancelárií lezečky a prilby na požičanie. Samozrejme, že som sa dala do reči so „susedom“ Mikom, ktorý cvičil každé ráno jogu a mohla som ráno cvičiť s ním. Mike bol stále na prázdninách ako on sám o sebe hovoril, živil sa ako výtvarný umelec.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Vláde sa zatiaľ nedarí byť hrádzou proti extrémizmu

Prezident hovorí, že ak je politik presvedčený, že korupcia neexistuje, nemá čo robiť na svojom mieste.

EKONOMIKA

Ponuka Volkswagenu je blízko očakávaní odborov. Prečo štrajk pokračuje

Pri najnižšom plate chýbajú štyri eurá.

ŠPORT

Macedónsko udržalo šance Slovákov, Portugalci nepostúpia

Portugalci potrebovali vyhrať o tri góly.


Už ste čítali?