Ako som žila v Lake Tekapo na začiatku zimy (apríl-máj 2017) (26. článok zo Zélandu)

Autor: Kristína Poperníková | 27.11.2017 o 17:26 | (upravené 14.12.2017 o 13:35) Karma článku: 5,03 | Prečítané:  466x

Ďalší dobiehajúci článok o tom čo sa udialo v mojom zélandskom živote počas prvého zimného mesiaca v Lake Tekapo a jeho okolí.

Bývanie

V Lake Tekapo som mala dohodnutú prácu v hoteli pracovať ako chyžná. Naše  zamestnanecké ubytovanie bolo vzdialené od Tekapa polhodinu cesty autom (Fairlie). Obrovský dom a ďalší malý domček na dvore ponúkal prístrešie pre Indov, Nemcov, Čílanov, Francúzov, Švéda a mňa (Slovenka). Bývalo sa mi tam dobre, ráno sme sa dohodli medzi sebou kto berie auto do práce aby sme nechodili jednotlivo. Aj napriek tomu som chcela bývať radšej blízko hotela a nemusieť vstávať skôr a jazdiť autom. Po týždni som opustila malý domček vo Fairlie, v ktorom som bývala s nemeckým párom (Kevin a Iska) a presťahovala sa do domu v Lake Tekapo. V ňom sme bývali piati: Malajzijský pár (Tisar a Ravea) a Nemecko-Austrálsky pár (Felicitas a Den).

Práca

V práci to bolo náročné - museli sme upratovať precízne a rýchlo ale bola to aj zábava a spoznala som nových ľudí a nové kultúry. Často som pracovala s Indmi, takmer každý deň s iným. Amandovia (ako sme ich familiárne volali, jeden Amand Preet a druhý Amand Deep) boli bohovskí a veľmi komunikatívni. Asi nebude dobré tu vypisovať všetky mená, lebo možno na niekoho zabudnem. Ale spomeniem ešte Vandanu, ktorej manžela vybrali rodičia a ona je s ním šťastná na Zélande, zatiaľ čo ich syn je v Indii. Naši vedúci (kontrolóri) boli tiež Indovia. Najlepší bol ale „Darling“ , ktorého som každodenne stretávala s úsmevom na tvári a vždy mi zaklamal inú krajinu odkiaľ je (ale myslím, že bol z Filipín)- rozvážal nám po komplexe vyprané plachty a uteráky. Všetky dievčatá volal Darling alebo Mahal či Honey, nepamätal si  naše mená.

Miesta a aktivity

Lake Tekapo je maličké mestečko, ktoré je známe krásnymi výhľadmi - za dňa na jazero a hory a v noci - čiernočiernou oblohou. Turisti sa väčšinou zastavia na jednu noc a opäť utekajú na cesty. Ja som si však mestečko vychutnala dlhšie.

Krátka túrička na Mt John, kde je observatórium, či len sa tak niekam odviezť za jazero a prejsť v borovicovom lesíku plnom húb.

Večer po práci na korčuľovanie na štadión, kde žiarila vo svetlách reflektorov ozajstná disco guľa. Užívala som si to tam, mala som dokonca aj obľúbené korčule, ktoré som si v požičovni stále pýtala. Raz som stretla aj dievčinu, dobrú korčuliarku, tak som sa jej popýtala na finty a ona mi ukázala ako robiť piruetu na jednej nohe!

 

 

Do Tekapa ma prišiel dokonca navštíviť aj český kamoš, ktorého som spoznala prvý deň v Christchurchi na Mišovej párty. Kuba mi vlastne dohodil to moje ubytovanie v Tekape a priniesol aj fajnovú čerešňovicu! Urobili sme si príjemný výlet k jazeru Benmore, zatiaľ čo sme sa bavili československy (po dlhej dobe som opäť naživo rozprávala s niekým kto rozumie môjmu materinskému jazyku).

S kolegovcami Nemcami Iskou a Kevinom a Čílanmi Pablom a Israelom sme si urobili raz pekný nákupný výlet do Timaru, kde bol najbližší veľký obchod. Zastavili sme sa aj na pláži a strávili pekné popoludnie.

Raz prišli Felisitas navštíviť Brazílski kamoši, tak sme ich vzali na korčulko a potom sme večer kecali doma pri varenom víne.

Stále som sa snažila využiť voľný deň v práci naplno, ako keď som sa vybrala sama do Mt.Cook Village na túričku k červenému plesu, ktoré bolo zamrznuté.

Bola som aj na omši v kostole Dobrého pastiera. Katolícke omše tam zvyknú byť iba raz za mesiac a aj tak sme tam boli dokopy s farárom šiesti.

Zima začala

Teploty vzduchu sa stále znižovali a niekedy bol ráno aj mráz na tráve. Či to bolo vzrúšo, keď prvýkrát snežilo. Tváre Indov, ktorí (poniektorí) videli sneh po prvýkrát vyčarili prekvapené úsmevy.

Intro do toho čo nasledovalo

Bola som v Lake Tekapo spokojná, kým sa mi neozvali z lyžiarskeho strediska, že majú záujem pracovať so mnou. Skype pohovorom som prešla a dostala to miesto.

Rozhodla som sa, že to vezmem. Však niekde na horách nebudem mať predsa možnosť míňať peniaze, ktoré tam môžem zarobiť, plus sa môžem po práci lyžovať. Majiteľ lyžiarskeho strediska MtLyford, Hamish vlastní aj bar v Kaikoure, kde ma pozval pracovať kým tam nezačne lyžiarska sezóna. Bingooo!!! A tak som dala v hoteli výpoveď, pobalila cakypaky a vydala sa na sever do Kaikoury iba s malou zastávkou v Christchurchi u Alexiho. Večer pijatika a bary, cez deň prechádzka mestom (ping pong) či po kopcoch. Vymotanie z Christchurchu mi trvalo iba hodinu a už riadny smer na Kaikouru.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Denne im prejde cez ruky šesťsto kíl múky. Ako sa robí maces na Slovensku

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

SVET

Kurz sa dohodol s krajnou pravicou, sľubuje proeurópsku vládu

Ľudovci a Slobodní sa dohodli na koalícii.


Už ste čítali?