Posledné dva týždne work and holiday na Novom Zélande (28. a posledný)

Autor: Kristína Poperníková | 18.2.2018 o 19:46 | (upravené 19.2.2018 o 14:58) Karma článku: 2,67 | Prečítané:  462x

Ďalší dobiehajúci článok o zážitkoch z milovanej krajiny na opačnom konci sveta... Už som život v Kaikoure brala ako stereotyp a takpovediac istotu. Ráno vstať a ísť do práce. Rodinu mi vytvorili ľudia v backpackri, kolegovia, 

vodiči nákladiakov v práci, ľudia z komunitného centra. Ale prišiel mi email z imigračného, že vraj mám už len 45 dní a moje víza končia. V mojej duši nastal trochu nepokoj. Na Zélande som si žila pohodovo, pribrala som 10 kíl a odrazu MUSÍM opusťiť krajinu?! Keď som odchádzala z domu, moje pocity boli skôr také dobrodružné. Teraz to bolo iné! Ale čo už. Som silná, nezávislá žena (ako si častokrát hovorím sama pre seba).

Samozrejme, stále niečo plánujem. Kam a kedy ísť, riešim rozpočet a pod. Kajakárzky kurz v Murchisone som si dohodla, bookla som letenky zo Zélandu a potom aj nejaké ďalšie. Bavila sa s ľuďmi kam ešte ísť a podobne. Až nastal čas opustiť dočasný Kaikourský domov, utorok ráno. 

Rozlúčila som sa s pracujúcimi kolegami na ceste tak, že som im hádzala cukríky, zastavovala a rozdávala buchtičky (ktoré som deň predtým napiekla), trúbila a mávala.

Začal môj posledný trip na Južnom ostrove Nového Zélandu!

Manu bol nabalený statočne. V Christchurchi som sa stretla so starými kamoškami- Annou a Danou ako aj s Brazílčanom Gi-om. Čo som chcela vybaviť v meste som samozrejme nevybavila/neurobila- nič s autom, nič s vrátením daní. No čo už, vydala som sa do Murchisonu cez Arthur Pass. Tam som zakotvila vo free kempe- krásna scenéria so značkami aby som dávala pozor na keu či dokonca kiwi. Žiaľ som tam ani jedného nevidela. Príroda vôkol bola nádherná. Sem tam som sa zastavila, prešla sa trochu, pofotila a podobne, však som bola konečne na dovolenke!

Murchison a kajakársky kurz

Wohooo Murchison! Hneď po príchode som sa ubytovala a šla preskúmať mestečko. Našla som tam okrem verejnej práčovne pár secondhand obchodíkov, ktoré som trochu prekutrala. Kajakársky kurz trval 4 dni a nemal chybu. Každé ráno tréning na bazéne, otáčať eskymákov, potom prestávka, rozbor natočených otočení v obývačke na veľkej obrazovke, nasledoval tréning na rieke na nejaké 2 hoďky, zase naspäť na základňu-obed a poobede zase na nejaké 2 hoďky na vodu. V skupine sme boli iba traja (a teda sa nám venovali veeeeľmi). Inštruktor Den, pomocníci Tom a Johno plus sem tam na bazén a na rozbory prišiel aj veľký Mick! Bolo mi potešením stretnúť týchto úžasných ľudí, ktorí mi pomohli zlepšiť svoju kajakársku techniku. Trošku škoda, že nemám ani jednu fotku z riek, ktoré boli nádherné, čisté s peknými perejami a scenériami okolo. Ale navždy mi ostanú spomienky.15.10.2017 je pre mňa významný dátum- otočila som vo veľkých perejách na rieke! Ktorá strana a ďalšie detaily? Strana, tá horšia, ktorá sa stala mojou lepšiou. Najprv ma prúd v perejach otočil opačne, tak som už myslela, že to dám proste cúvaním ale zrazu tu...prevrátila som sa ale našťasie som sa otočila aj s kajakom späť....wohooo!  Moji spolužiaci na kurze sa prihlásili na súťaž, ktorá sa na Zélande koná každoročne. Coast to coast je multidisciplinová súťaž. Trasa, ako už napovedá názov, vedie od západného pobrežia (Hokitika) na východné pobrežie (Christchurch) pričom súťažiaci striedajú beh, bicykel a kajak. Dá sa to absolvovať za jeden deň ale pokiaľ nie si super macher (oni boli, ale nie až takí veľkí) je lepšie súťažiť dva dni (rôzne disciplíny).

Picton- Queen Charlotte track

Z Murchisonu som odišla so sľubom, že „Ja sa ešte vrátim!“ do Nelsonu. Tam som sa poflákala mestom, prespala 2 noci vo free kempe- parkovisko v centre mesta. Šla som do Pictonu aby som skompletizovala mestá a trasy Južného ostrova- Marbourgh area mi predsa ešte chýbala a okrem toho som počula, že je tam pekný treck, na ktorý proste musím ísť! V Pictone som sa ubytovala v backpackri s prízvučným menom- Tombstone (Náhrobok), neďaleko cintorína. Susedia boli tichí a nesťažovali sa. S majiteľom backpackru som sa bavila o tom, že by som chcela predať auto možo v Pictone a ísť na Queen Charlotte trek. Pomohol či už s radami ako predať auto a požičal čistiace prostriedky a aj môj výlet mi pomohol podohadovať. Nakoniec sa našli kupci priamo v backpackri a boli ochotní na mňa počkať kým sa vrátim z lesa. Queen Charlotte track má 71km, ja som absolvovala cca 21km pešo a ďalších cca 25 na bicykli. Ku tracku a potom aj z neho do Pictonu som sa viezla vždy loďou. Počas dvoch dní som stretla dokopy asi 10 ľudí. Ten pokoj bol ako balzam na dušu.

 

 

Bye bye Manu, ide sa stopovať!

Keď som sa vrátila, kupci chceli stále Manuho. Ostávalo iba pobaliť sa, vyradiť nepotrebné knihy, oblečenie a topánky- pre secondhand a fičali sme do Blenheimu. Prepísali sme tam na pošte Manuho na milý manželský pár- ona Američanka, on Urugvajec. Oni výletili v Blenheime, zatiaľ čo mňa nechali pri ceste stopovať.

Podarilo sa mi stopnúť prvé auto na Zélande cca po 15min. do Nelsonu, v Nelsone som stopla ďalších 4och, ktorí ma stále posunuli ďalej z mesta. Najdlhší stop bol ale so Srílanďanom- Issym, ktorí ma nabral za Nelsonom, zastavil v Murchisone aby som pozdravila ešte Micka (ako som sľúbila) a šli sme až do Twizelu! Couchsurfing na pár hodín a späť na cestu s palcom hore. V Twizeli je ráno mŕtvo ale po raňajkách v bistre som sa vrátila na cestu a stopla veľmi rýchlo Francúza, ktorý išiel do Dunedinu. Paráda, to som považovala za cieľ môjho stopovania. Popri tom sme zastavili sem tam na pobreží pozrieť turistické miesta a v Dunedine ma vysadil pred Ollyho barákom.

Olly bol hviezda v mojom staršom článku, je to starý kamarát. Navrhol mi, že môžem u ňho spať pár nocí kým sa vrátim do Christchurchu a odletím do Austrálie. Jeden deň som si od neho požičala bicykel a šla na Long Beach. Ďalší deň sme šli na opekačku k jeho priateľom, pričom sme sa zastavili zasurfovať. Konečne mám aj nejaké surférske fotky. Posledný deň v Dunedine bolo krásne a teplo a keď mi Olly poradil dať na tabuľku, že chcem ísť do Christchurchu a pripísať, že im dám koláč, hneď som to aj uskutočnila a stopla pani do najbližšej dedinky od Dunedinu. Vyslúžila si odomňa posledný muffin čo som mala. Odtiaľ ma vzal až do Christchurchu autom Snow-srandovný ukecaný kiwák. Kecali sme celú cestu. Rozprávala som mu svoje príbehy, čo som zažila na Zélande a trošku niečo aj zo Slovenska a podobne. Miestami sa tak smial, že ho až pichalo v boku.  Veľmi obdivoval moje jazykové znalosti, hlavne maorčinu. Viem v podstate jednu vetu ale aj to je viac ako on.

V Christchurchi som sa ubytovala v centre, v backpackri. Po zverejnení na facebookovskej skupine, že mám ešte nejaké veci na kempovanie čo darujem, si po to prišiel Slovák Dano! Akože to bolo také super, opäť sa rozprávať po slovensky naživo so Slovákom! Darovala som mu okrem karimatiek aj horalky čo mi poslala mamka a dali sme si aj za dúšok slivovice. Bolo to milé stretnutie, veľmi sa z toho teším.

Dlho som si neuvedomovala, čo sa okolo mňa deje. „Ja odchádzam zo Zélandu!“ opakovala som si donekonečna v hlave. Lietadlo sa odlepilo od zeme a my sme vystúpili nad oblaky. Uvidela som končiare Južných Álp a či mi neprišlo ľúto?! Tak som sedela v lietadle, dívala sa na tu krásu a v očiach sa mi objavili slzy. Áno, urobila som to... odišla som. Snáď budem mať aj naďalej šťastie na cestách.

A čo bolo ďalej???!

Takto sa skončil môj work and holiday rok na Novom Zélande, ktorý som celý strávila na Južnom ostrove. Moje cesty pokračovali...3 týždne na východnom pobreží Austrálie, 3 týždne na Bali, ktoré v tom čase ohrozoval výbuch sopky. Dokonca som sa vrátila opäť na Zéland, tentokrát však na Severný ostrov, kde som strávila mesiac. Stretla som starých kamarátov ale našla si aj nových. Odísť zo Zélandu, je pre mňa vždy ťažké. Ešteže ma slovenskí kamaráti čakali na Srí Lanke, kde sa nachádzam v tejto dobe (som tu už cez mesiac).  Ak sa pýtate, kedy už konečne prídem domov domov tak odpoveď je jasná. Už čoskoro!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ceny bytov sa blížia k vrcholu. Oplatí sa ešte kupovať nehnuteľnosť?

Ak človek zvažuje kúpu nehnuteľnosti, mal by zvážiť viacero faktorov.

KULTÚRA

V poslednom Marvelovi prichádza po titulkoch prázdno

Infinity War je epickou ničivou vojnou.


Už ste čítali?