Kristína Poperníková
Výlety kým sme boli v Tarras (ôsmy článok zo Zélandu)
Neďaleko Tarras sa nachádzajú turisticky známejšie strediská. My sme jeden deň strávili v meste Wanaka, ktoré leží na brehu jazera a vôkol sa rozprestierajú hory.
Som mladá, pekná a možno aj inteligentná a vydala som sa na cestu na druhý koniec sveta aby som sa našla.O svoje zážitky sa chcem podeliť a preto píšem.... aj keď mám malé meškanie. No čo?! Proste mám zaujímavý život a nestíham o ňom písať. Zoznam autorových rubrík: na ceste...
Neďaleko Tarras sa nachádzajú turisticky známejšie strediská. My sme jeden deň strávili v meste Wanaka, ktoré leží na brehu jazera a vôkol sa rozprestierajú hory.
21.11.2016 som si zapísala tieto myšlienky: Stále tomu neverím. Ako môžeme mať také šťastie?! Zo super prostredia Little River sme sa dostali na farmu v Tarras, neďaleko Cromwellu.
Ako sme opustili Little River a vydali sa na cestu do Tarras, bola som prvýkrát zastavená policajtmi a spali sme prvýkrát v aute.
Ako sa spoznali Savahna, rodená Kiváčka* a Babtista, rodený Francúz? No predsa cez Helpix na Novom Zélande!
S našou prácou v záhrade bol mladý pár taký spokojný, že nám dokonca povedali: „Urobili ste dobrú prácu, vezmite si dnes deň voľna“. Nás to samozrejme tak potešilo, že sme ho ihneď využili a niekam šli.
Počas mojej cesty som zažila už kopu nových vecí. Ako použitie toalety v lietadle (predtým som letela len krátke vzdialenosti, takže nebolo treba) alebo couchsurfing, wwoofing či šoférovanie na druhej strane.
Wwoofing cez helpix funguje takto: na webovej stránke nájdete rôzne ponuky hostiteľov, resp. ľudí, ktorý by potrebovali s niečím pomôcť 3-4 hod. denne a za oplátku vám poskytnú ubytovanie a jedlo (viac info na webstránke).
Získať Working Holiday (WH) víza pre Slováka na Nový Zéland je ako vyhrať v lotérii. O polnoci 26. apríla sa na stránku imigračného úradu Nového Zélandu prihlásili tisícky
Posledný deň v TaiPei (3.11.2016, Časové pásmo: +8 hod.) sme šli na výlet lanovkou do kopcov kde sa okrem iného pestoval aj čaj a pomedzi stromy bolo kde tu vidieť nejakú svätyňu.
Nasledujúce ráno (2.11.2016, časové pásmo: +8 h.) sme sa vybrali na bus aj so Cidom a jeho mamkou. Išli s nami do Národného múzea, prestupy a podobne sme s nimi hravo zvládli.
A zrazu sme boli v TaiPei tri dni... Ráno (2.11.2016, časové pásmo: +8hod.) sme si zobrali všetky svoje caky paky, obliekli ruksaky do pršiplášťov (lebo pršalo) a odniesli ich do úschovne na stanici.
Nasledujúci deň (31.10.2016, Časové pásmo: +8) sme z bytu vypadli už o 6:45, Kerwin išiel do práce a my pešo na hlavnú stanicu, kde sme si kúpili lístky na bus do Národného parku Yehliu, ktorý sa nachádza na severnom pobreží
Začalo to síce už dávno ale na cestu ako takú som sa dostala až teraz. Poznáte ten pocit keď sa vám vyplní veľký sen?! Tak ja to onedlho spoznám! Zatiaľ si to až tak neuvedomujem ale som na ceste k nemu.